Windenland

...Keď prezident Republiky vystúpil s autobusu, privítaly ho slávnostné fanfáry, načo sa mu hlásili velitelia našich vojenských útvarov. Nastúpenú čestnú stráž pozdravil prezident Republiky privolaním »Na stráž!«, a na impozantnú mohylu položil veniec. Ďalšie vence položili: nemecký vojenský veliteľ mesta Sanoku a okresný náčelník Sanoku Dr. Schaar. Vojenská hudba zahrala hymnu a pán prezident prehovoril potom o význame boja našich vojakov. Vo svojej reči povedal medziiným toto:

»S úctou prichádzame k tejto mohyle, v ktorej sú skryté telesné pozostatky slovenských synov, ktorí tu na tomto kraji položili svoje životy. A stojac pred touto mohylou, vyhlasujem: »Naši padlí hrdinovia vyznamenali sa za vlasť a národ, lebo statočne vykonali povinnosť, ktorú im národ uložil.

Našim príchodom vzdávame teda svoj hold tým hrdinom, ktorí sa tu vyznamenali v bojoch, ktorí tu obetovali najviac, ktorí vo vernosti k národu čestne vykonali svoju povinnosť a ktorí svojou hrdinskosťou priniesli najväčšiu mieru obetí, to je: obetovanie vlastných životov. A tým, že sme sa tu dnes zjavili, dávame im v uctievaní prednosť pred všetkými. Robíme to v mene národa, ktorý im vzdáva hlbokú vďaku, že svojimi obeťami priniesli pre jeho lepšiu budúcnosť a pre štát neoceniteľné služby...