Už veľmi dlho ma neoslovil text nejakej piesne tak, ako ma oslovil jeden z najnovších počinov skupiny Holmgard, spadajúcej pod legendárnu značku Militant Zone.
Я хочу умереть в лесу ("Chcem zomrieť v lese") odráža túžbu autora byť užitočný aj po svojej smrti. Nevyberá si pre seba hrdinský a monumentálny koniec, ale skromné a tiché splynutie s prírodou. Autorova bezbrehá láska ku všetkému živému - k lesu, k zvieratám, k rastlinám, je zavŕšená "rozdatím sa" medzi živé tvory a rozplynutím sa v čiernej zemi. Svoj svetonázor finalizuje vzývaním harmónie medzi životom a smrťou, kde smrť je len pokračovaním nekonečného života a nutnosťou pre večnú kontinuitu. Autor túži zomrieť v objatí hlbokého lesa, kŕmiť svojím mäsom hladné líšky a líšťatá. Ďaleko od ľudskej civilizácie túži, aby mu oči vyklovali vrany a v jeho hrudnom koši si mravce urobili mravenisko. Píše o tom, ako chce, aby cez jeho brucho vyrástol strom a každý kúsok jeho tela si našiel v prírode úžitok. Tento spôsob zavŕšenia svojej pozemskej existencie nie je celkom neznámy a jedinečný - podobný spôsob "pohrebu" je starou tradíciou u tibetských budhistických mníchov. Aj tí svoje prázdne telesné schránky nechávajú ako potravu pre supy a divé zvery. Mám ale pocit, akoby text ukrýval ešte jeden tajuplný význam. Akoby sa za filozofickou a náboženskou rovinou ukrývala ešte určitá psychologická rovina. Príde mi, že ide o spoveď niekoho, kto vnútorne trpí a nedokáže žiť len sám pre seba - svoju hodnotu odvodzuje od toho, ako potrebný je pre druhých, pre svoje okolie. Jeho hodnota je vyvažovaná jeho užitočnosťou. Z autorovych slov cítim bolesť z nepochopenia svetom, túžbu zavŕšiť túto prázdnotu plnú trápenia a pocitu zbytočnosti zmysluplnou smrťou. Pre ľudskú civilizáciu je naše mŕtve rozkladajúce sa telo len odpad, ktorý obťažuje okolie svojim odpudivým vzhľadom a zápachom. Autor nechce svojim hnijúcim telom obťažovať a desiť - chce ho darovať tým, ktorí ho ocenia a potrebujú. Navrátiť ho v skromnej tichosti späť do zeme, do rodného prachu, aby z jeho kúskov mohol vyrásť ďaľší život a cyklus sa mohol začať odznova. Я хочу умереть в лесу nie pieseň o rezignácii na život, ale oslava nekonečného kolobehu života. Je to výzva k hľadaniu krásy tam, kde je prehliadaná a k hľadaniu iného uhlu pohľadu na to, čo bežne nazývame smrťou.https://youtu.be/3L3MyOhvkSY?si=imzUfy-iIgTLqAsi
