DENNÍK MLADEJ RUSKY, PRE BOĽŠEVIZMUS OPUSTIVŠEJ RUSKO 🥴👩 Počas… — Reconquista

Forwarded fromᛋᛏ

DENNÍK MLADEJ RUSKY, PRE BOĽŠEVIZMUS OPUSTIVŠEJ RUSKO

Počas občianskej vojny v Rusku (1917 – 1923) si mnohí až do príchodu frontu nechceli pripustiť, že zvesti o mučiacich a znásilňujúcich boľševikoch sa zakladajú na skutočnosti. Mnohí Európania si to nechcú pripustiť dodnes a (pre skutočného národovca nepochopiteľne) stoja nie na strane Ukrajiny (brániacej seba i Európu), lež na strane neoboľševického Ruska.

Zápis na fotke z 1. júla 1919 pochádza z denníka mladej Rusky, ktorá v dôsledku boľševického prevratu z Ruska neskôr emigrovala – jej rozsiahly denník je svedectvom nevyspytateľnosti a krutosti danej doby: v slovenskom preklade vyšiel ako Ruské denníky 1916 – 1927. Ako sa vraví, každá kniha má svoj osud: intímny denník bol písaný nie pre knižné vydanie, ale pre uľahčenie si v ťažkých chvíľach. Prvýkrát bol denník knižne vydaný v nemčine, keďže pôvodkynin ruský rukopis preložil jej manžel (žila s ním v emigrácii) do nemčiny a vydal. A do slovenčiny bolo toto dielo z nemčiny preložené o 5 rokov skôr ako do materinského jazyka pani Galiny Ďuriaginovej.

Kniha skutočne ponorí čitateľa do surovej doby poprevratového Ruska: kde drzý boľševický poslucháč vysokej školy je viac ako profesor; kde bývalý ožran prichádza si po farára, lebo ten modlil sa verejne za cársku rodinu; kde vodárenský komisár zabil človeka a jeho manželku si vzal ako súložnicu; kde Galina dobrovoľne spí pod vlakom, lebo vo vlaku sa rozmnožil hmyz; kde Galina vidí, ako v európskej časti Ruska vládnu boľševici (v tyle Židia a iní cudzinci, na fronte boľševici všetkých možných rás), na fronte z druhej strany Rusi bieleho (protiboľševického) hnutia (ktorí tvoria hrádzu medzi autorkou denníka a boľševikmi), a v tyle bieleho hnutia panujú „Česi, Američania, Japonci“ a miestami červení partyzáni; kde Galina odmieta ponuku Američana, lebo hrdosť je prednejšia ako snaha zachrániť si holú kožu; kde Galina doučuje chlapčeka (za smiešnu sumu), a do denníka si zapisuje: „nenosí kríž a náboženstvo ho neučím. To znamená, že s bielymi je zle.“

V lete 1919 múr pri rieke Angara zdobili nápisy, ktoré každý deň odstraňovali, no ráno tam boli opäť:

Zabite Židov! Zabite Čechov! Zachráňte Rusko!

👆🏻 Žiaľ, česko-slovenské légie v Rusku, hoci boli proti boľševikom, nemali všade dobrú povesť... Viď napr. sibírsku pieseň Отец мой был природный пахарь (Otec môj bol oráč) o tom, ako „zlí Česi“ (teda česko-slovenskí legionári) zabili otca, matku zaživa upálili, sestru odviedli do zajatia ako sexuálnu otrokyňu a chlapec stal sa sirotou...

Podobné knihy neradno podceňovať, pretože oslabujú ľavicový tábor a proruskú piatu kolónu. Mimochodom práve vďaka boľševickému prevratu a červenej hrôzovláde vznikol antiutopistický román Jevgenija Zamiatina My, z ktorého neskôr vychádzal komunista George Orwell pri písaní svojho diela 1984.