SLOVENSKÁ REPUBLIKA RÁD16. júna 1919 bola v Prešove vyhlásená Slovenská republika rád, dnešným jazykom Slovenská socialistická republika (rada = soviet). Spadala pod ňu časť východného a južného Slovenska, a šlo o štátny útvar, ktorý sa snažil odtrhnúť Slovensko od vznikajúceho Česko-Slovenska a pričleniť ho k Maďarskej republike rád.
Hoci tento štátny útvar jestvoval iba niekoľko mesiacov, marxisti stihli do škôl zaviesť hodiny sexuálnej výchovy a celkovo sa pokúsili podkopať rodinu ako takú svojím nabádaním k voľnej láske, predovšetkým medzi ženami.
Zdroj: Ladislav Havlíček: Neomarxismus – historie a ideová východiska. Reconquista LII. s. 47.
Republika bola vyhlásená v Prešove, na čele červenej vlády stál český komunista Antonín Janoušek, na ktorého počesť je dodnes v Prešove pomenovaná ulica
Významným stúpencom promaďarskej štátnosti bol aj Viktor Dvorčák, ideológ tzv. Slovjakov, teda Slovákov z východného Slovenska, ktorí mali byť samostatným národom verným Budapešti. Dnešná červená vláda si namiesto slovjackeho národa vymyslela národ goralský.
Napriek tomu, že boje proti maďarským a maďarónskym boľševikom na Slovensku a Karpatskej Rusi neboli pre nás o nič menej významné než protiturecké boje (1526 – 1791), Slovenské povstanie (1848 – 1849), malá vojna (1938 – 1939) či vojna so Sovietskym zväzom (1941 – 1945), upadli temer do zabudnutia, čo je dôsledkom niekoľkých desaťročí prehliadania zo strany historikov i učebných osnov za socializmu. Dôvodov k tomu bolo viacero:
boje na Karpatskej Rusi sa nás po dohode o odstúpení tohto územia Sovietskemu zväzu v roku 1945 z pohľadu vlády jednej strany netýkali;
neradno bolo pripomínať si po druhej svetovej vojne spory medzi „spriatelenými ľudovodemokratickými krajinami“, akými sa stali Poľsko, Maďarsko i Československo;
Česko-Slovensko v roku 1919 drancovala maďarská Červená armáda, a zriadenie zavedené po februári 1948 v Československu nedovoľovalo pripomínať si zločiny týchto červených tlúp – naopak: pomýlenci, čo bojovali za promaďarskú Slovenskú republiku rád bývali v rámci marxistickej historiografie vykresľovaní ako hrdinovia bojujúci za „pracujúci ľud“ proti „imperialistickým armádam“ a „československému buržoáznemu štátu“.Pre nedostatok vedomostí a celkovú neprehľadnosť udalostí po prvej svetovej vojne si pravdepodobne mnohí Slováci v radoch boľševickej armády ani neuvedomovali, že víťazstvo Maďarskej republiky rád a jej Červenej armády by síce znamenalo i víťazstvo Slovenskej republiky rád, no zároveň konečnú prehru slovenského národa, ktorý by bolo v područí očerveneného maďarského šovinizmu čakalo urputné a bolestivé pomaďarčovanie.
Štátne vojsko rozprášilo zvyšky boľševickej SRR 7. júla 1919. Červený režim sa neudržal ani v Maďarsku a jeho vodca, Žid Béla Kohn (neskôr známy ako Béla Kun) utiekol do Ruska, kde sa po boku ruských boľševikov podieľal na vojnových zločinoch, o čom sa píše napríklad v knihe Mor v Rusku.
Na výročie vzniku separatistického štátu odporúčame prečítať si dnešný článok o pokračujúcom boji o Slovenský Juh (o ktorom sme už neraz písali).
Keď súdruhovia písali tento článok, asi nikto netušil, že Slovensko bude plné maďarónov a rusofilov aj o 100 rokov...
S tim pohnutom slovenske robotnici, vojaci a šedlaci dalej budovali totu revolučnu frontu, ktorej cestu ruska a uhorska Radova Republika rovnili, a placu, vihrali prevelku ideu švetovej Radovej Republiki.
Smrť komunizmu! Slovensko Slovákom!
‡Prisahám na život, boj, prácu, utrpenie a prach vymretých pokolení slovenských, na svetlú pamiatku Andreja Hlinku, na život môjho otca a mojej matky, na hroby dedov a pradedov, na krv a život národa a na jeho budúcnosť, že volím radšej smrť než zradu národa. Toto verím, toto vyznávam, tejto pravde vernosť prisahám.
Štefan Polakovič: Slovenské národné vyznanie. Hlava siedma. O boji a živote slovenského národa, 1942
#ideológia #dejiny #výročie
👉 t.me/SlovenskaTajnaOchrana
