Holodomor, tragédia alebo genocída?
Dnes, 22. novembra, si pripomíname obete komunistického režimu v ZSSR. Medzi rokmi 1932 až 1933 sa odohrala na území vtedajšej Ukrajinskej socialistickej republiky druhá veľká kolektivizácia, ktorá vyústila v úmrtie až 8 000 000 Ukrajincov, okolo 25 % vtedajšej ukrajinskej populácie.
Nie je žiadnym tajomstvom, že cieľom boľševikov bolo potlačiť národný odpor v okupovaných krajinách a zničiť ich národné povedomie. Ukrajina bola mimoriadne problémový región, ich boj o slobodu bol snáď najsilnejší v celom ZSSR, počas revolúcie sa dvakrát odtrhla a na jej území bolo najviac takzvaných „kulakov“, teda roľníkov, ktorí odmietali kolektivizáciu. 
Stalin ich vnímal ako potenciálne centrum separatizmu.6. novembra 1932 prijalo vedenie ZSSR špeciálne opatrenia, aby „zabezpečili hladký priebeh kolektivizácie“. Teraz uvedieme hlavné dôvody, prečo sa jednalo o genocídu a nie len o nešťastné plánovanie:
1) Neprimerane vysoké požiadavky
Sovietske orgány ukladali Ukrajine (a niekedy len ukrajinským okresom) oveľa vyššie odovzdávacie kvóty než inde a následne systémovo prehľadávali a konfiskovali zásoby — niekedy aj potraviny určené na výmenu či semienka na sejbu. Toto zanechalo regióny bez zásob.
2) Čierne tabule
Existujú archívne záznamy o rozhodnutiach o označení dedín za „čierne dosky“. Takéto dediny boli izolované: zákaz obchodovania, zákaz dodávok, zákaz vývozu – čo prakticky znamenalo odsúdenie obyvateľstva na smrť. Mapy a archívne súbory dokumentujú stovky takto postihnutých lokalít.
3) Kriminalizácia zberu zrna
V rokoch 1932–33 boli prijaté alebo uplatňované právne normy, ktoré trestali zber zŕn, zadržovanie potravín a podobne — ľudia boli súdení za „krádež“ pár klasov. Tieto dekréty znemožňovali prežitie.
4) Zákazy opúšťať regióny a kontrola pohybu
Sovietske orgány obmedzili pohyb hladujúcich po tom, ako sa šíril hlad — napr. zadržiavanie osôb na hraniciach medzi sovietskymi republikami. To zamedzilo úteku hladujúcich do oblastí s jedlom.
5) Pokračujúci vývoz obilnín a odmietanie pomoci
Napriek katastrofálnemu stavu sovietske vedenie naďalej vyvážalo obilniny (či aspoň neuvoľňovalo veľké rezervy) a odmietalo prijímať zahraničnú pomoc alebo situáciu verejne priznať, čo zhoršilo priebeh hladomoru.
Holodomor sa krvavo zapísal do dejín aj pamäti, ukázal pravú tvár komunizmu a jeho predstaviteľov. 
Večnú česť všetkým dušiam čo neprávom našli svoj koniec pod kosákom a kladivom !Zdroj
