DUMKA O BÁJACH V PREDVEČER VEĽKEJ VOJNYV novembri 2011 našiel ukrajinský rybár Serhij Piankov v Dnepri pri ostrove Chortyca meč. Našiel ho 200 metrov od miesta, kde podľa historikov družinu kniežaťa Svätoslava I. (ᛉ asi 938 – ᛣ marec 972) povraždili turkickí Pečenehovia. Meč podľa odborníkov patril priamo poslednému nepokresťančenému kniežaťu ranostredovekej Ukrajiny. ZDROJ 1, ZDROJ 2, ZDROJ 3, ZDROJ 4
V máji 2026 našiel nórsky prváčik počas školského výletu severský meč, ktorý neskôr archeológovia zaradili do rokov 481 – 751. Nález rovnako ako ten z Ukrajiny bol odovzdaný odborníkom a neskončil na čiernom trhu. Školák z obce Fredheim (Domov pokoja) našiel meč v oblasti Hadeland (Krajina bojovníka). ZDROJ 1, ZDROJ2
V auguste 2026 odhalila znížená hladina rozpáleného Dunaja na srbsko-rumunskom pomedzí vraky nemeckých lodí z druhej svetovej vojny, ktoré si Nemci potopili v rámci Operácie dunajský elf (Unternehmen Donau Elf), ktorej cieľom bolo zastaviť postup plavidiel hordy proti toku rieku do európskeho vnútrozemia. Prvý raz sa z vôd vynorili v auguste 2022. ZDROJ1, ZDROJ 2, ZDROJ 3
V novembri 2013, dva roky po nájdení Svätoslavovho meča, sa začala v Kyjeve Revolúcia dôstojnosti a o pár mesiacov neskôr vojna s hordou (2014 – doteraz). Pripomínalo to Svätoslavovo poslanie, keď ten po chopení sa moci v Kyjeve čelil Chazarom a ďalším nebelochom z východu.
Svätoslavovi družiníci na čele s kniežaťom boli podľa letopisu pozabíjaní na riečnych prahoch, kde rybár o tisíc rokov neskôr našiel meč. Prah slúži v bájosloví európskych národov ako jeden zo znakov zasvätenia (iniciácie), čo dostupne približuje vedecká kniha Svätogor – Smrť a zasvätenie staroruského bohatiera alebo Zasvätenia, obrady a tajné spoločnosti (s prahom súvisí podľa povesti aj názov Prahy).
K tejto dumke nás priviedol príspevok bojovníka RDK Romana Popkova, podľa ktorého objavenie sa významných zbraní predznamenáva veľkú vojnu. Možno rozhodujúcu pre budúcnosť potomkov tých, ktorí nájdenými zbraňami bojovali za krv, pôdu a česť. Pre Európanov. Dianie naprieč Európou však hovorí jasne, že to nebude iba vojna s hordou z východu.
Navracajú sa ako znak, symbol. Ako zabudnutá pieseň, na ktorú je načase si spomenúť. Ako hlas, ktorý treba uslyšať. Ako zmysel, ktorý treba pochopiť.
Nie slovami ruského bojovníka bojujúceho po boku svojich súrasovcov proti horde, lež slovami starej slovenskej balady túto dumku ukončujeme.
„Milá moja, milá moja, nestoj pri mne,
rozpukne sa srdce vo mne.
Rozpukne sa, rozpukne sa na tri kusy,
vo vojne sa rúbať musí.“
Idú gule, idú gule za guľami,
leje sa krú rukávami.
Idú šable, idú šable za šabliami,
leje sa krú potokami.
Šeci páni, šeci páni z vojny idú,
a môjmu len koňa vedú.
„A vy páni, a vy páni, radní páni,
kde ste môjho zanehali?“
„Šak sme ti ho, šak sme ti ho neprepili,
ani v kartách neprehrali.
Tam ti leží, tam ti leží pri Dunaji,
žerú ti ho straky, vrany.
Straky, vrany, straky, vrany, jašterice,
tam je tvoje verné srdce.“
Slovenská tajná ochrana 
